1000 mil 2017 4/10: Telgárt – Dukla (242 km)
1000 mil 2017 4/10: Telgárt – Dukla; Slovenský Raj, Volovské Vrchy, Branisko, Bachureň, Čergov, Nízke Beskydy (cca 242 km)
Alternatívnou trasou k Ceste hrdinov SNP / modified Cesta hrdinov SNP trail
1.6., 22. deň, 19 km (nocľah Gápeľ)
Ako obvykle sa mi nechce z pohodlia ubytovne, takže vyrážam až o jedenástej. Nákupy na 4 dni v štyroch obchodíkoch, až v poslednom konečne nájdem nekrájaný chlieb. Pri prameni Hrona stretávam policajtov. Potom v lese trojicu chalanov, čo idú SNP opačným smerom a avizujú nové polomy vo Volovských vrchoch. Vraciam sa do reality tu a teraz, naozaj sa potrebujem týmto zložitým a nie moc pekným úsekom trepať štvrtýkrát, len aby som mohla povedať, že som to prešla? Nemám lepší program na štyri dni? Dilema sa zrodila. Plním si predsavzatie z minula a odbočujem na Borovniak, najvyšší vrch Slovenského raja, ale pri pohľade z Kráľovej Hole malý kopček, minule na to nebol čas. Zaujímavá kvetena a výhľad z vrcholových skál na Kráľovu Hoľu aj Vysoké Tatry. Pokračujem po červenej a celý zbytok dňa dumám nad ďalšou trasou. Skoro si až nestíham všímať krásny úsek, na ktorom som. Pastviny s orchideami, vyhliadka na Radzim. Potom zmena, lesná cesta a všade rúbaniská, ťažba dreva tam, kde by nemala byť. Táborím po ďalšom krátkom dni na chate Gápeľ. Pri ohni bojujem s lietajúcimi uhlíkmi, čo sa mi snažia prepáliť karimatku, ustielam si na verande na stole.
I enjoyed the accommodation and set off late. Big shopping. A bit of road walk around the source of river Hron, then to the forests of Slovenský Raj. The highest peak Borovniak is a bit off the trail, nice views of Kráľova Hoľa and High Tatras. Met three SNP hikers in opposite direction, got info about new windfalls on the trail in Volovské vrchy. Nice meadows with orchids, later a lot of clearcuts, very bad forest management here. Camping by the forest hut Gápeľ.
2.6., 23. deň, 30 km (pred Závadkou)
Ráno o siedmej prišli drevorubači, ale s tým som počítala a už som bola skoro pobalená. Na jednej lúke nad Dedinkami si spomínam, ako som tu vlani spala. Zájdem na vyhliadku na Dobšinú a kúsok po červenej na kopec, z ktorého vidieť priehradu. Váham kam ďalej. Bolo by jednoduché kráčať ďalej červeným koridorom ako stroj, ale komu sa chcem chváliť, že som tie polomy zase raz prešla, svojmu psychiatrovi? Na druhej strane, aj alternatívna trasa môže byť polámaná, možno aj úplne nepriechodná, tie lesy na kopcoch na druhej strane nevyzerajú príliš sľubne. Rozhodnutie, idem novou trasou. Spätne to hodnotím ako výborný nápad a alternatívnu trasu rozhodne odporúčam. V Dedinkách obchod, dokupujem sladkosti, naberám vodu. Ironicky, na alternatívnej trase bude pár obchodov, ale ja sa ťahám ako blbec s jedlom na 4 dni. Stúpam na Geravy krásnym lesom s ťažkým nákladom. Prechádzam okolo horskej chaty. Výhľad žiadny, na sľubnom mieste je akurát pomníček SNP – aha, takže vlastne idem správne. :-) Rovnou lesnou cestou pokračujem po hrebeni. Ďalej v sedle Čertova hlava leží krížom cez cestu veľká jedľa. No super, takže som došla, ďalej bude polom ako sviňa, keď už aj jedle padajú. Zvažujem, ktorým smerom ustúpiť, či to vzdať úplne alebo sa vrátiť do Dediniek a na červenú. Obedňajšia prestávka. Morálku mi zachránil týpek, ktorý veselo vošiel do domnelého polomu a na moju otázku odpovedá, že to určite bude priechodné. Chvíľu čakám, nevracia sa, tak idem. Cesta je schodná, aj keď niektoré stromy majú na mále, možno tu polom časom bude. Ako ľahko by som sa nechala odradiť! Zachádzka na Veľkú Knolu, výhľadová ružica je absurdná, vidno len jedným smerom vzďaľujúcu sa Kráľovu hoľu, inak smrečky. Okolo vrcholu pekný horský smrekový les. Na zostupe krásne výhľady na Spiš cez polámané stromy. Cez sedlo Grajnár pokračujem do Hnilčíka, zelená je zle značená, asi vedie cez polom, takže GPS a obchádzka po lesnej ceste – je to jediné ozaj problémové miesto tejto alternatívnej trasy. Hnilčík v tienistom údolí, ale idem ďalej na trávnatý kopec a nesklamal. Západ Slnka nad Vysokými Tatrami, rozkvitnuté lúky. Bača má dobré miesto na maringotku. Spím pod širákom.
I decided to leave the original red trail for 4 days and take my own alternate route instead. This part of red trail is full of windfalls, clearcuts and later road walk through villages, and I had already walked it 3 times. My alternate way was about 50 km shorter, hopefully with more interesting landscape and I had never been there before. Looking back, I can absolutely recommend the alternate trail to everyone, it was a good idea. I descended to Dedinky, then up to Geravy hill and direction east on the ridge. At one place it looked like a windfall, but luckily it was possible to pass without problems. Then Veľká Knola hill and Grajnár pass. One difficult place was on the green trail down to Hnilčík, the original trail probably got lost in a windfall, but with GPS it was easy to walk on forest roads instead. Sleeping under the stars between Hnilčík and Závadka villages, nice meadows on a hill vith views, beautiful sunset above High Tatras.
3.6., 24. deň, 30 km (Plejsy)
Pekné ráno, cesta cez Závadku okolo rómskej osady, ďalší obchod. Miestni chalani zhadzujú máj. Ďalej krásna trasa cez lúky, bez prevýšení a s výhľadmi, paráda, terén na sandále. Pod Holým vrchom obedujem a riešim, ktorou z dvoch možných variant trasy pokračovať na Krompachy. Vyberám dlhšiu cestu po hrebeni po zelenej značke, snáď budem mať dosť času. Je to vedľajší hrebeň Volovských vrchov so strmými bočnými svahmi, ktorý bolo vidno z Cesty SNP z Kloptaňa, na rozdiel od hlavného hrebeňa nebol vylámaný, keď som ho z diaľky videla, vravela som si, že raz si ho prejdem. Takže teraz. Hneď na začiatku som prehliadla odbočku a strácam trochu času. Bukovec je príjemné prekvapenie, krásny trávnatý oblý výhľadový kopec. V diaľke Kráľova hoľa, v doline Švedlár. Ďalej sa terén hrebeňa stáva náročnejším, stúpania a klesania na každý vrcholok, kľučkovanie pomedzi stromy, rýchlosť tak 2 km/h. Časy na smerovníkoch sa absolútne nedajú zvládnuť, trvá to dvojnásobok. Týmto štýlom to nemám šancu stihnúť na Plejsy a zostanem tu na noc medzi skalami a medveďmi. Sedlo Svinská jama má priliehavé meno, nekonečná cesta na nelákavé miesto. Našťastie za ňou už písané časy sedia. Za kopcom Havrania hlava sa terén mení, trasa už nekopíruje hrebeň a vedie lesnou cestou po vrstevnici, dá sa ísť rýchlo. Záchrana! Pri ceste prameň a mám všetko, čo potrebujem. Západ Slnka nad Tatrami vidím pomedzi stromy. Nad Plejsami smerovky na Santiago. Spím pod širákom pri hornej stanici lanovky s parádnym výhľadom na Krompachy a Sľubicu.
Závadka village: shop, gypsy settlement. Then beautiful and easy trail with a lot of meadows and views. Ascent on one of Volovské vrchy ridges, first hill is Bukovec with a big meadow on the top and great views. Then the green trail gets difficult, it’s ups and downs through sometimes quite thick forest. Takes much longer time than expected. After Havrania hlava the trail is easy and straight again, I was lucky and made it to Plejsy before dark. Night under the stars on the top od a ski piste, view of Krompachy town and Sľubica mountain.
4.6., 25. deň, 20 km (Pod Rudníkom)
Budím sa, kde to som? Chvíľa na spamätanie, aha, nad Krompachmi. Východ Slnka, ale ešte si zdriemnem. Zostup do údolia. Premrštené zásoby, ktoré vlečiem od Telgártu, sa snažím čo najviac vyžierať, pravidelne si dávam dvoje raňajky, takže už ich ubudlo a v Krompachoch aj niečo dokúpim. Batoh zas oťažieva, idem cez dediny a nechce sa mi. Vo Vojkovciach zapadnem do krčmy, nutne potrebujem kafe, majú aj wifi. Okolo zrovna ide pohrebný sprievod. Na Sľubicu sa stúpa riadnym strmákom. Keď som tam konečne došla, hore vidím dve rodinky s deckami a – terénne autá?? Holt z druhej strany je to zjazdné. Najprv som tým davom nebola nadšená, ale čo už, je víkend. Ale boli to milí ľudia, dovolili mi urobiť kávičku na ich ohni, aj pálenky som dostala, aj mäso ponúkali, ale to nejem... Ďalej vyrážam pomerne neskoro a strácam značku, vďaka tomu som prišla na pekné miesto s krížikom. Počasie sa kazí, schovávam sa v posede a konzultujem GPS. Začína trochu pršať. V miernom daždi idem cez krásne skalnaté Rajtopíky a fotím výhľady na Spišský hrad. Na noc zostávam pri vysielači, zliezať do priesmyku ma neláka. Stavať stan alebo nie? Valí sa čierňava, staviam ho pod brezou vedľa vysielača a pre istotu poriadne kotvím, nakoniec sa tie extra šnúry a kolíky hodia. Oplatilo sa, za chvíľu prišla ozaj ukrutná búrka.
Descent to Krompachy, shopping, then some villages, coffee break in Vojkovce pub, very steep ascent to Sľubica and surprise – two off-road cars and a family picnic there. Beautiful but cloudy views. Lost trail took me to a nice place with a cross. Rain. Rocky ridge of Rajtopíky. Views of Spiš castle. Camping next to a transmission tower Rudník, a huge storm came in the night.
5.6., 26. deň, 24 km (Kamenná)
V zamračenom počasí zostupujem na priesmyk Branisko alias Chvalabohu. Potom kúsok po ceste okolo chát, studnička. Výstup na Smrekovicu s útulňou a krížom, tam by som možno včera došla, keby som sa nezdržovala. Zaujímalo by ma, či je výstup z niektorej strany zjazdný – nevyzerá – alebo či sem všetko museli vyniesť. Hmla, takže z výhľadu nič nie je, nemôžem mať všetko. Desiatujem krupicovú kašu a kávu z miestneho hrnčeka s nápisom vystihujúcim moje rozpoloženie na tejto ceste: Ďakujem za všetko. Keď už sa po dlhej pauze chystám odísť, mraky podo mnou sa aspoň trochu trhajú a ukazuje sa Spišský hrad. Ďakujem! Zostup vedie chvíľu po peknom hrebeni a potom vyčisteným polomom, ktorý otvára výhľady. Cez lúky potom pohorie Branisko voľne prechádza do pohoria Bachureň. Na lúkach orchidey a pri Lačnovskej kaplnke prvá ceduľa s odkazom na Kremenec. Na kopci dávam pauzu na obed a pristavuje sa jediný turista, čo som ten deň stretla, je veľmi zhovorčivý. Kúsok ďalej trochu nejasným značením, cestička ho akoby tesne míňala, vrchol Bachureň so skalami, pekným lesom a výhľadom na jednu stranu, pod ním altánok. Opäť prežívam vďačnosť, že môžem tráviť čas na takýchto krásnych miestach. Cesta ďalej je bez veľkých prevýšení a hlavne lesom, tak pridávam do kroku, blíži sa večer, záchytné miesto si dávam Marduňu. Je tam kríž a oltár, výhľad na dediny v údoliach pod Čergovom. Ale niečo mi hovorí ísť ďalej a intuícia má pravdu – dostávam úžasnú odmenu, lepšie miesto by som si nemohla priať. Obrovská lúka, kríž, prístrešok a táborisko na kopci Kamenná – prichádzam akurát pred zotmením, lepšie by sa to ani nedalo vymyslieť. Celý Šariš ako na dlani, Šarišský hrad, Stráže, Prešov. Predstavujem si tam červenú čiaru originálnej Cesty SNP a rozmýšľam, kde je asi tak Franta – určite tam teraz dovidím. Zároveň som veľmi rada, že som sa rozhodla ísť touto skratkou, toľko krásnych nových miest! Ceduľa hlási: Prameň 222 krokov, ale dolu kopcom, takže som rada, že vodu nesiem. Spím pod širákom.
Descent to Branisko pass, break on beautiful foggy Smrekovica mountain with a good shelter and a cross, only for a little while I saw the view of Spiš castle. Small and connected mountain ranges Branisko and Bachureň, nice walk through forests and meadows. Nice hills Bachureň, Marduňa and the last one Kamenná, huge meadow and shelter, perfect camping place, views to the east on Šariš castle and Stráže hills where the red trail passes.
6.6., 27. deň, 32 km (Žobrák)
Vstávam na východ Slnka. Potom ma malá ranná prehánka prinúti urýchlene sa zbaliť, ale zas sa vyjasní. Klesám po hrebeni bez prevýšení, už je poznať blízkosť civilizácie, míňam veľa miest, kde by sa dobre táborilo, ale Kamenná bola najlepšia. Pred Sabinovom stretávam staršiu pani v športovom, ktorá mi vraví, ako ju celé okolie považuje za divnú, že chodí do lesa, a akú má radosť, že stretla niekoho podobného. Žasne nad tým, ako chodím a spím vonku, a to som sa jej priznala iba že idem od Krompách. Radí mi nemať deti, ona ich má, že sú to len starosti. Zarozprávame sa a skoro ma nechce pustiť, ale snažím sa ponáhľať. V Sabinove sa ale aj tak zdržím. Najprv krátka pauza na stanici, potom nákup a jedlo a čas letí. Hrozila búrka, ale neprišla. Slnko pečie, idem pár kilometrov asfaltkou na Drienicu, doplňujem pre istotu plný stav vody, potom aj s nákladom výstup na Čergov na Lysú horu. Zas sa okolo valia búrky, tak rozmýšľam, či to tam pre dnešok nezabaliť, čakám pri prístrešku Horskej služby, ako sa to vyvinie. Mám zraz s Frantom na Žobráku, ale sú 4 hodiny, on už tam je a ja to mám ešte nejakých 12 km. Je to pekný úsek, ale vždy, keď som tadiaľ šla, som ponáhľala, nechce sa mi ho preletieť v búrke. Búrka neprichádza, tak nakoniec idem ďalej. Cesta skoro bez prevýšení cez lúky s kýchavicami (Veratrum album) a pri chate Čergov sa po 4 dňoch alternatívnej trasy, ktoré stáli za to, napájam na Cestu SNP. Nakoniec ma búrka predsa len zastihne, ale len okrajom. Vlastne je to krásne a dokonca sa ukáže dúha, len mi ako vždy chýbajú stierače na okuliare... Na Žobrák dorazím akurát do zotmenia a stretávam sa s Frantom. Potom prídu ešte nejakí miestni, rozprávame sa. Zo Sabinova nesiem ako obvykle trochu prehnané zásoby jedla, tak sa delím s Frantom, síce sa tvári, že mu jeho večera stačila, ale nepôsobí to presvedčivo. Vyťahujem ešte pivo a čokoládu. Spíme v útulni pod rozhľadňou, v noci prichádza silný dážď a nová útulňa EU ukazuje svoje slabiny – pomedzi dosky v stenách šľahá dážď, takže sa presúvam na menej zasiahnutú pričňu, toto soudruzi nedomysleli – mali by sa tu v suchu vyspať siedmi, ale aj dvaja majú problém.
Through nice forests to Sabinov town, shopping, road walk to Drienica, ascent to Lysá hora in Čergov mountains around some huts. Easy walk on the ridge. I joined the red SNP trail again in the late afternoon at Čergov hut. Stormy weather, but I only got light rain and a rainbow. Fast walk to Žobrák hill with a view tower and a hut with unexpectedly leaking walls. I met Franta there again, we had an appointment, because I saved the two days I was late by taking a shorter way. Rainy night.
7.6., 28. deň, 15 km (Bardejov)
Vstávam na východ Slnka, ale vidno len valiace sa mraky, tak ešte dospávam, pomalé ráno. Vyrážam až po Frantovi, dáme si zraz v Hervartove pri obchode. Každý kupujeme jednu Študentskú pečať, máme rôzne, tak sa delíme a po ceste do Bardejova schrúmeme obidve. Na tomto asfaltovom úseku som veľmi rada, že sa mám s kým rozprávať. Už je to štvrtýkrát, čo šľapem pešo asfaltom na trase Hervartov – Bardejov, ako debil, som zvedavá, či naposledy. Pred Bardejovom strácame značku, ale trafiť do mesta nie je problém. V meste sa dlho rozhodujeme, kam na obed, vyprážaný syr na námestí bola nakoniec dobrá voľba – Franta trval na tom, že ma pozýva, keďže sa lúčime a on tu si dáva dvojdňovú pauzu s ubytovaním. Ešte sa presúvame na pivo Šariš do príjemnej krčmy, kde konečne hrajú rock a nie komerčné rádia, aj keď zvonka vyzerala trochu pochybne. V pohodlí civilizácie na mňa prišiel pocit, keď sa mi vôbec nechcelo nikam hnať a nič riešiť, tak kašlem na ponáhľanie – na Maguru dnes už nedôjdem. Cítim niečo ako psychickú vyčerpanosť – telo zvláda ísť, ale mám pocit, že tých krásnych miest už bolo toľko, že ďalšie skoro až netreba, nechce sa mi zas riešiť logistiku nákupov a podobné veci. V tejto chvíli by sa dalo ľahko skončiť a sadnúť v Bardejove na autobus – Bardejov bol jeden dielčí cieľ, ale nakoniec sa rozhodnem dotiahnuť to na Duklu. Ešte nákupy a lúčime sa s Frantom s tým, že pre túto cestu definitívne – je mi chvíľu trochu smutno zo samoty, ale je to iba tou zmenou, inak som sama stále a rada. Vyšľapem kúsok nad Bardejov na známe táborisko, skúšam ešte nájsť iné miesto s výhľadom, ale vraciam sa. Hodnotím stav zásob – zas mám miesto jedného dňa jedlo na dva dni, lebo ponuka Lidlu je lákavá. Tak to teda využijem, nebudem lenivá a miesto štvrtého opakovania cesty pešo cez Svidník to vezmem väčšou divočinou po poľskej hranici.
Leaving Čergov mountains and after Hervartov mostly road walk to Bardejov. Franta is taking a two days break with accommodation, so we have a goodbye lunch and beer. Shopping. I feel lazy and camp just after Bardejov.
8.6., 29. deň, 26 km (Javorina)
V Bardejovských kúpeľoch ešte niečo málo dokúpim. Hľadám lekáreň, neúspešne – došiel mi Jodisol, tak miesto neho kupujem minifľašku hruškovice. Pokračujem na Stebnícku Maguru, strmý kopec s peknými lesmi a bez výhľadov. Krásne voňavá mesačnica trváca (Lunaria rediviva) už odkvitá. Tu sa definitívne lúčim s Cestou hrdinov SNP a na Duklu budem miesto toho pokračovať alternatívnou cestou po poľských hraniciach. Po modrej značke, ktorú v istom bode strácam, smerujem na Vyšný Tvarožec. Dávam si demotivovanú prestávku a pýtam si v dedine vodu. Za dedinou je zelená značka opäť nejasná, ale na hranicu nie je problém trafiť, aj keď sa napájam mimo rázcestie. Prvé poľské hraničné kamene! Kopce tu majú ostré tvary a cesta kopíruje hraničný hrebeň, takže sú tu miestami skoro kolmé výstupy a zostupy. Stretávam len jednu dvojicu poľských jednodenných turistov pri Blechnarke. Blíži sa večer, čas pridať do kroku. Záchytný bod je sedlo Regetovská voda, je tu prístrešok, ale tmavé a vlhké miesto – ak bude niekde chodiť zver, tak sem. Pokračujem ešte kúsok výstupom na Javorinu, pocit že som v divočine, na zalesnenom ostrom kopci je len malá lúčka, jediný výhľad na poľskú stranu ukazuje krásny západ Slnka.
Bardejovské Kúpele, then Stebnícka Magura hill with nice forests and no views, then I leave the red trail again and go north through Vyšný Tvarožec to the Polish border. There is another red trail along the border and it connects with SNP trail at Dukla. I’m taking an alternate route again and once again it’s worth it, more nature, less civilisation. Some of the hills on the border ridge are very steep. Camping on Javorina hill with a nice sunset on the Polish side.
9.6., 30. deň, 34 km (Stávok)
Dnes to bude dlhší úsek, začína skoro kolmým zostupom z Javoriny, potom sa terén narovnáva. Pred Koniecznou ma v lese prekvapí vojenský cintorín z 1. svetovej. V sedle Dujava búdka s nápisom Potraviny pri colnici – takže sa s tým jedlom ťahám zbytočne? Nie, obchod je dávno zavretý. Schádzam kúsok do poľskej dediny Konieczna vypýtať si vodu. Nasledujúci úsek je plný krásnych podmáčaných lúk s orchideami a všadeprítomným pichliačom potočným (Cirsium rivulare), ktoré sa striedajú s lesmi. Akurát cesta miestami prestáva byť schodná. Húštiny, blato, a tak. Pred Polianskym sedlom chodník zmizol v dokonalej kombinácií spadnutých stromov, žihľavy a ostružín. Každý pokus nájsť orientáciu a vrátiť sa na cestu končí ešte väčším zablúdením, nakoniec rezignovane obedujem v húštine pri jarku medzi komármi. GPS je posledná záchrana, inak ktovie, kde by som skončila. Na Polianskom sedle mám oproti pôvodnému plánu značný sklz, ale nevzdávam plánovaný cieľ. Ďalej je našťastie už cesta pekne schodná, väčšinou lesom. Na poľskej strane Magurski Park Narodowy, ktorý sa vyznačuje výbornými prístreškami s dizajnom „oboroh“ (miestny typ prístrešku na seno) so štyrmi vysokými tyčami v rohoch (dekorácia, ale na originál oborohu vraj slúžia na posun striešky podľa množstva sena). Jeden je na Mazgalici, váham, ale pokračujem podľa plánu na Stávok, poľsky Baranie. Je tu rozhľadňa a prekvapenie, ešte lepší prístrešok, dokonca má aj dvere. Samozrejme oficiálne neslúži na prenocovanie, takže porušujem predpis. Rozhľadňa je slovenská a rebríky dosť rozhegané, takže úplne hore si netrúfam. Dobehla som akurát na západ Slnka, sláva! Na druhej strane vychádza Mesiac v splne. Pri splne som vyrážala, na ďalší spln prídem na Duklu. Mám slávnostný pocit a pripíjam viacúčelovou hruškovicou, ten kúsok na Duklu snáď už vydržím bez dezinfekcie. :-)
Nice forests, WW1 cemetery on the trail. I need to get water in Polish village Konieczna. The next part of trail is more flat, with a lot of wet meadows and bushes. On one place before Polianske pass I got completely lost as the trail disappeared in fallen trees and nettles, and only GPS saved me. Then the trail gets easier again, mostly forests, Magurski NP on Polish side. Great shelters on Mazgalica and Stávok/Baranie, night at the shelter on Stávok, sunset and full moon on the view tower, happy to be almost at Dukla, starting on previous full moon.
10.6., 31. deň, 12 km (Vyšný Komárnik)
Jasné ráno, východ Slnka na rozhľadni, ale na poobedie hlásia silný dážď. Premýšľam, či na Dukle skončiť alebo potiahnuť do Novej Sedlice. Každopádne dnes to bude krátky deň, snáď zakončený ubytovaním niekde na Dukle. Ďalší plán závisí od toho, či sa tam v sobotu budú dať dokúpiť zásoby na 5 dní. Musím tam prísť pred poludním a počítam aj s možnosťou odviezť sa na nákup do Svidníka. Užívam si posledný úsek cez les, než prídem do cieľa. Obligátna fotka pri ceduli, odkiaľ červená značka pokračuje do troch smerov. Cesta SNP, po ktorej som tentokrát neprišla, sa tu končí a stretáva sa s pohraničnou Východokarpatskou magistrálou, po ktorej idem, resp. smerom na východ s ňou splýva do predĺženej verzie Cesty SNP Devín – Nová Sedlica. Ísť od Stebníckej Magury po hranici spätne vyhodnocujem ako dobrý nápad napriek miestami neschodnému terénu (druhýkrát si to zopakovať hneď tak netúžim), keďže Cesta SNP vedie v tomto úseku cez veľa dedín a často po asfalte. Situácia s obchodmi je optimistická. Poliaci majú do 16h, ale radšej hneď beriem zásobu chleba, a majú síce kopu všeličoho, ale chýbajú im základné potraviny – holt pohraničný obchod. Vo Vyšnom Komárniku sa predavačka pred 12h tvári, že zatvára, tak rýchlo nakupujem, ale potom vyplynie, že ide len na obed a má otvorené až do 20h... To by tu človek nečakal... Nákup si tam nechávam odložený a idem na obed – vyprážaný syr. Potom ešte raz do poľského obchodu nejak tie zásoby dokombinovať. Ubytovať sa v okolí nikde nedá. Poliaci však majú v pohraničnej reštaurácií sprchu za 10 zlotých. Paráda, viac mi netreba. Ale počkám s tým na neskôr. Počasie sa kazí, vo Vyšnom Komárniku sadám do krčmy na pivo. Spoznávam tam pani Vierku, ktorá ma pozýva prenocovať k nim. Vierka je vo svojich 42 rokoch už babička. Píše krásne básne a má smutný osud, bývalý muž ju bil. Spolu s priateľom Petrom, bývalým zamestnancom múzea, mi u nich doma v chalupe núkajú rum a dlho sa rozprávame. Dobrí ľudia so smutným životom a „šaleni Rusnáci“.
Last 3 hours of walk to Dukla pass, the end of SNP trail. It can be extended further east to Nová Sedlica, but I needed to get more food for that. Luckily the shops are open on Saturday, Polish shop on the border, Slovak shop in Vyšný Komárnik. Rainy evening forecast, plan for a half day break, but no accommodation possibilities. In the pub in Vyšný Komárnik I met Vierka, only 42 years old grandma with a sad life story, who invited me to her home and we drank beer and rum together with her partner Peter.
 |
| Kamenná - na alternatívnej trase k Ceste SNP / Kamenná - on the modified part of Cesta SNP trail |