1000 mil 2017 1/10: Devín – Trenčín (203 km)

1000 mil 2017 1/10: Devín – Trenčín; Malé & Biele Karpaty (cca 203 km)

FOTOALBUM: https://photos.app.goo.gl/Rv1lQkt8Qww7BdIH2

Devín: štart Cesty hrdinov SNP / Devín: start of Cesta SNP trail



11.5., 1.deň, 42 km (nocľah Somár)

Pešie putovanie začínam ráno v Devínskej Novej Vsi. Chcem sa totiž pozrieť na botanicky zaujímavé stepné lokality, cez ktoré červená značka nevedie. Okolo 11 sa obligátne fotím pri turistickom smerovníku na Devíne. Déja vu, už tretíkrát. Nastala tá chvíľa – nechávam sa opäť raz pohltiť červeným koridorom naprieč Slovenskom. Odteraz slepo nasledujem červené značky, až dokým niekde zas neprídem k rozumu a neprinútim zákerný červený koridor, aby ma vypľul. Cez dobre známu Devínsku Kobylu (dlho som bývala v Bratislave) a lesy so smyrniom prerastenolistým (Smyrnium perfoliatum) ma červená vedie do mesta. Je teplo a ja sa prechádzam s plnou poľnou a zásobami na tri dni mestskými ulicami. Cítim sa ako debil. Tentokrát konečne raz nevynechám zachádzku na Slavín, ktorá na mape vyzerá absurdne, ale v kontexte celej cesty SNP dáva hlboký zmysel. Nešľapem kvôli padlým vojakom, ale aj tak je to zaujímavý pocit, ktorý je asi treba zažiť a nedá sa úplne popísať. Za Patrónkou konečne zas začína les a regulérny postup vpred namiesto motania sa po Bratislave. Pod Kamzíkom vyrástla nová rozhľadňa, to tu vlani nebolo. A pri nej budhistickí mnísi na prechádzke. Popoludnie postupuje, čas pridať do kroku. Rovná cyklotrasa lesom je nudná, ale aspoň odsýpa. Mám vyhliadnutý altánok, kde by som chcela spať, ale už je tam rozložený chlapík s batohom a telefonuje. Idem ďalej až na Somára. Dorazím pred desiatou pri čelovke, okolo 40 km v nohách. Spím pod širákom, je veterno. Mesiac jasne svieti.

From the start of “Cesta hrdinov SNP” trail at Devín though the beautiful Devínska Kobyla hill, a loop through the streets of Bratislava to Slavín memorial, then around a brand new view tower to the straight and low ridge of Malé Karpaty. Windy overnight under the stars and full moon on Somár hill.

12.5., 2. deň, 28 km (Vápenná)

Hrebeňovku Malých Karpát už mám prejdenú viackrát. Ale mala som chuť sa sem vrátiť takto na jar a zažiť tú atmosféru. Všade bukové lesy. Mojím cieľom je v tejto chvíli dôjsť na Bradlo, 120 km po Štefánikovej magistrále (súčasť Cesty SNP). Možno do Trenčína. Ale pre istotu mám v zálohe trochu viac teplého oblečenia, keby ma to náhodou bavilo dlhšie... Prechádzam okolo rašelinnej breziny v rezervácií „Nad Šenkárkou“. Keby to náhodou niekoho zaujímalo, tak pred zhruba 10 000 rokmi bolo na tomto mieste jazero. Takéto zistenie zaberie zhruba pol roka práce niekoľkým ľuďom, medzi nimi aj mne. Na kopci Konské Hlavy pribudli konské hlavy – už je druhá vec, čo tu vlani nebola. Na Pezinskej Babe si varím motivačnú kávičku. Ďalšie krásne miesto je Skalnatá. Pred výstupom na Vápennú si dávam prestávku a dobehol ma chlapík zo včerajšieho altánku. Čech, Franta, ide na Duklu. Päťdesiatnik tipujem. Ach jo, takže ho teraz budem mať v pätách. Včera telefonoval manželke – takže šťastne ženatý, dobrá správa, odľahlo mi. :-) Prameň pod Vápennou, na ktorý sme spoliehali, netečie, vody málo, dilema. Šľapem ďalej hore na Vápennú, nejakú vodu som dostala od turistov na zostupe, Franta zostal spať na vyhliadke nižšie.

2nd day on the ridge of Malé Karpaty, beech forests, spring feeling, interesting birch bog nature reserve “Nad Šenkárkou“. Through Pezinská Baba and beautiful hill Skalnatá to Vápenná, overnight on the rocky hill with views. I met an older Czech guy Franta who is walking the same trail though Slovakia.

13.5., 3. deň, 25 km (Buková)

Ráno trochu spŕchlo a spala som dlhšie, takže Franta ma dobehol ešte na Vápennej. Potom sme sa stretli ešte viackrát behom dňa podľa toho, kto mal práve kde pauzu. Hmlistý ranný les, potom slnečno, krásny kopec Klokoč, kde v lete kvitnú obrovské porasty divozelu úhľadného (Verbascum speciosum). Pred Zárubami to vyzerá na búrku, tak obedujem v ruine asi bývalej chaty. Domáci syr zo Zaježovej, kuskus s domácou vegetou, k tomu čerstvý medvedí cesnak (Allium ursinum). Ale nevybrala som si ideálne miesto. Okolo idú českí turisti a čumia na mňa ako v zoo. Teda, zaujala ich tá ruina, ale ja sedím v nej. Potom ďalší a ďalší. Nechápem. Vraj prišli dvoma autobusmi. Aha. Búrka nakoniec neprišla. Strmý výšľap na Ostrý Kameň, potom najvyšší vrch Malých Karpát Záruby a čas začať sa trochu ponáhľať. Franta ma dávno predbehol. Na zostupe zo Zárub ďalšie veľké lány rozkvitnutého medvedieho cesnaku. Večer prechádzam okolo chát a táborím na lúke nad nimi.

Foggy morning forests, later the Sun shows up, nice places: Klokoč hill, Ostrý Kameň castle, Záruby hill. Lots of tasty wild garlic. I kept meeting Franta at different places on the way. Camping on a meadow before Buková train station.

14.5., 4. deň, 28 km (Bradlo)

Ráno križujem asfaltku aj železnicu. Ceduľa hlási hranice okresov Trnava a Senica. Tadiaľto často cestujem autobusom medzi Brnom a Nitrou. Zdĺhavý úsek do Dobrej vody najprv pozdĺž cesty, potom lesom. Prvých 100 km za mnou. V prameni v centre dediny sa dá trochu umyť. Značka pokračuje cez cintorín. Potom okolo starého židovského. Odbočka na hrad Dobrá Voda, obed. Ďalej lesom do Brezovej pod Bradlom. Zase tu. Pamätám sa, ako sme sa pred tromi rokmi na tejto benzínke tešili zo skoro prejdenej Štefánikovej magistrály, vtedy s podstatne ťažším batohom než mám dnes. Čo tu sakra zas robím? Na Devíne ma vcucla červená značka a doviedla ma až sem. Skúšam z nej trochu odbočiť a uvedomiť si svet, ktorý je reálny pre všetkých ostatných ľudí okolo. Nie som v úzkom červenom koridore naprieč celým Slovenskom, ale proste a jednoducho v Brezovej pod Bradlom. Môžem tu nasadnúť na autobus ako normálni ľudia. Ale idem ďalej. Je nedeľa podvečer a všetko je zatvorené. Už som si myslela, že zostanem bez toaletného papiera, keď tu zrazu otvorené Tesco. Za odmenu, že som dotiahla Štefánikovu magistrálu do konca, som si kúpila kopu dobrôt. Na cintoríne naberám vodu. Ďalší kopec je Bradlo. Úkol splněn, 120 km, 4 dni. Spokojnosť. Vedeli ste, že na Bradle je infostánok s internetom? SHMÚ hlási krásne počasie celý ďalší týždeň, len zajtra trochu dažďa. Takže nie je o čom, ide sa ďalej. Staviam stan na lúčke za pamätníkom, ktorá sa už osvedčila vlani.

The trail gets a bit boring, it crosses the road, then some forests, Dobrá Voda village, castle ruins and old Jewish cemetery in the woods. A little shopping in Brezová pod Bradlom, evening on Bradlo hill with M. R. Štefánik memorial. The end of „Štefánikova Magistrála“ = 120 km part of „Cesta hrdinov SNP“ trail from Bratislava to Bradlo. Camping next to the memorial.

15.5., 5. deň, 42 km (Březová – rozhľadňa)

Vstala som na východ Slnka, ale čoskoro zaliezlo pod mrak. Cez kopaničiarsky kraj na Myjavu, nákup, po asfalte až do bielokarpatských lesov. Pozvoľný výstup na Veľkú Javorinu. Smerovník „Vrch slobodných“ si kdekto fotí. Aj ja som slobodná, tak sa pri ňom tiež odfotím. Hore sa zdvíha vietor a hrozí avizovaným dažďom, priobliekam vrstvy, ale predpoveď sa nesplnila a dažďové mraky odtiahli inam. Prvý hraničný kameň, Česká republika. Známe končiny, tak akurát na výlety z Brna. Cesta vedie lesnatým hrebeňom po hraniciach. Veľká Javorina s výhľadom. Holubyho chata – kšeft im nemám čas urobiť, ale na záchode tečie teplá voda, takže aspoň základná hygiena! Mám predsavzatie dotiahnuť ešte 12 km na rozhľadňu, kde je dobré miesto na spanie. Mám čo robiť. Prídem tam už za tmy, 42 km je na moje pomery dosť. Zdá sa, že nikde nikto, tak rozkladám spacák pekne na vrchu rozhľadne.

Long but easy part of trail, nice landscape with meadows to Myjava town, then road walk, easy ascent to Biele Karpaty, trail on the Czech border to Veľká Javorina hill with views and a hut. Evening walk on the Czech side to a view tower near Březová village, camping there.

16.5. 6. deň, 38 km (Kubrá)

Ráno na rozhľadni, východ Slnka v opare a na druhej strane cúvajúci Mesiac. Najlepšie sa to vychutnáva s kávičkou uvarenou ešte v spacáku. Ale čo to, kúsok od rozhľadne za kríkmi je učupený nenápadný zelený stan! Je to ozaj stan? Veru, stan. Večer nebol vôbec vidieť, ani svetlo, ani hlas. Mám jeden tip, kto by to mohol byť. Ale keď ani po pol siedmej zo stanu niekto nelezie, idem ďalej. Cesta najprv príjemná cez lesy a lúky, potom trochu otravná po asfaltke na Vyškovec, bez veľkých prevýšení. Na Vyškovci sa zastavím pri zvoničke, kde sa na fotobunku spustí hudba, má to atmosféru. Všade plno púpav a úplne posledné tohtoročné rozkvitnuté čerešne. Po hrebeni, cez lúky, po štátnej hranici s parádnym výhľadom na Slovensko aj Moravu idem na Machnáč. Trenčín je odtiaľ ako na dlani. Miesto, ktoré stojí za poriadne dlhú siestu. Na zostupe do Trenčína ma dohonil Franta. Samozrejme bol v tom stane. Prezrádza, že v skutočnosti nejde len Cestu SNP, ale putuje z domu z Českých Budějovíc až do Istanbulu! Kvôli ceste odišiel do predčasného dôchodku v 60-ke. Chvíľu sa rozprávame a potom ideme zas každý svojim tempom. Drietoma, Záblatská kyselka, a potom sa začína jedna z najviac masochistických častí Cesty SNP – pešo 10 km po asfalte cez celý Trenčín. Vlani keď som šla trasu opačným smerom bolo znesiteľné spáchať prechod civilizáciou neskoro večer, keď už bolo mesto vyľudnené a tiché. Takže si niečo podobné zopakujem. Na moste cez Váh sa dívam na západ Slnka. Dielčí cieľ dôjsť do Trenčína splnený. Stanica znamená pokušenie, aké jednoduché by bolo odviezť sa tam, kde mám strechu nad hlavou – a sprchu. Miesto toho na lavičke chytám wifi, kontrolujem maily a potme ma čaká ešte 5 km civilizáciou do Kubrej. V Kubrej za tmy vzniká otázka kde rozložiť stan. Nad chatami, taká psia lúčka pod stromom. Síce jeden z top najhorších bivakov tejto cesty, ale kupodivu tam bol kľud.

Easy walk through Biele Karpaty, beautiful part between Vyškovec and Machnáč, back on the CZ-SK bodrer. Great views not only of Trenčín from Machnáč hill. On the way down I met Franta again and found out he’s on a very long trail – from home (České Budějovice) all the way to Istanbul! We have a similar speed, but different timetables and habits, and keep on meeting occasionally for many more days. The trail goes all the way though Trenčín city, I preferred to walk it in the calm of late evening. Camping on a meadow above Kubrá.

Vápenná: "Wherever you're going, whatever you're looking for, on the end you're looking for yourself:"