1000 mil 2017 3/10: Nízke Tatry (101 km)
1000 mil 2017 3/10: Donovaly – Telgárt; Nízke Tatry (cca 101 km)
 |
| Na Kráľovej holi / on the top of Kráľova hoľa |
24.-27.5., 14.-17. deň, 6 km (bus – Donovaly, nocľah salaš pod Kečkou)
Zaježka. Prestávka, neputujem, jedine životom. Riešim si tu všeličo, vonkajšie aj vnútorné. Dilema, či má zmysel sa ešte vrátiť na trasu. Počasie sa trochu zlepšilo, ale v Tatrách stále škaredo. Franta bol 2 noci na salaši, ktorý som mu poradila, a vyrazil s dvojdňovým náskokom oproti mne. Ja som si ešte našla nejakú prácu a vyrazila tak, aby som neskončila na Ďurkovej akurát cez víkend, asi by bola preplnená. V sobotu o ôsmej večer vystupujem na Donovaloch a dávam selfie s ceduľou na znamenie, že som naspäť na Ceste. Už proti tme idem známou cestou na salaš pod Kečkou. Kupodivu je napriek sobotnému večeru prázdny, deň predo mnou tu podľa knižky boli traja ľudia. Smažím nájdené zemiaky na panvičke nad drievkačom, pozerám na hviezdy, luxus, relax, nocľah na matraci.
A break in the ecovillage Zaježka where I lived for some time and have friends there. I returned to the trail later than first planned to avoid weekend crowds at some popular places, Franta is two days ahead. Evening bus to Donovaly and overnight in a luxurious and free shepherd hut.
28.5., 18. deň, 22 km (Ďurková)
Nie je dôvod ponáhľať, cieľom je len Ďurková. Príjemné pomalé ráno, pekné počasie. Ďalší medvedí cesnak, je už ozaj posledný? A medvedie stopy. Pred Kozím chrbtom stretávam chalana, ktorý ide SNP opačným smerom. Je to motivačné a príjemné, zas cítim spojenie s touto cestou, s červeným koridorom cez Slovensko. Na Hiadeľskom sedle naberám vodu a objavujú sa ľudia. Stúpanie na Prašivú. Dobre, že som nespala na Ďurkovej včera, oproti mne sa na hrebeni postupne vynárajú davy, bolo plno. Medzi nimi aj pár ďalších SNP-čkarov. Idem na pohodu, mám čas na pauzičky. Kvitnú poniklece biele (Pulsatilla alba). Na Latiborskú hoľu sa mi cesta ako vždy predtým zdá byť nekonečná. Západ Slnka na hrebeni nad Ďurkovou, ktorá je už v tieni. Nechce sa mi medzi ľudí skôr než je nutné. Horko ťažko nachádzam nejaké drievka do variča a robím večeru. Ukazuje sa kosáčik dorastajúceho Mesiaca. Dole na Ďurkovú prichádzam už len prespať, ľudí je tak akurát, nedeľa večer.
Bear footprints on the beginning of day, ascent to Low Tatras ridge, met some people walking SNP trail in the other direction, lots of great views from the alpine meadows ridge, white Pulsatilla alba flowers everywhere. No need to hurry, because it’s only allowed to sleep at certain places, for tonight it’s a simple accommodation at Ďurková hut. Beautiful sunset on the ridge.
29.5., 19. deň, 28 km (Čertovica)
Vstávam a vyrážam skoro, mám ambíciu dotiahnuť to až na Ramžu. Počasie je pekné, ale ďalší deň sa má zhoršiť. Kamzíky, prvosienka najmenšia (Primula minima). Je pondelok, na Chopku a okolo je skoro ľudoprázdno. Na Kamennej chate sa povzbudzujem ich Sivou myšou (miestny koláčik), potom beriem ešte dve myši do batohu ako správna mačka, ale nezdržujem sa dlho. Obed a dlhšia pauza na Ďumbieri. Keď idem dolu, oproti mne mladá baba s rozpustenými vlasmi. Pripomína mi, čo som bola a už nie som. Miesto toho, aby som si užívala kde som, naháňam kilometre a na Ďumbieri myslím na jedlo, nie na toto miesto... Rozpúšťam si vlasy aspoň cestou dole. Človek môže prejsť dlhú cestu, ale niekedy až keď sa zastaví, plne si uvedomí miesto, kam vlastne došiel. Čas začína tlačiť. Na Štefáničke len naberám vodu, pre istotu doplna, potom polovicu vylievam, veď na Čertovici niečo zoženiem. Na stráni nad kosodrevinou medzi poniklecmi si vstupujem do svedomia. Je tu krásne a som na túre, nie na úteku. Na Ramžu aj tak nestíham, stačí Čertovica, takže si dávam pauzu, zožeriem druhú myš a fotím výhľady, všade okolo rastú poniklece biele. Na Čertovici všetko zavreté, nadávam si, že som vyliala tú vodu, schádzam nižšie a pýtam si vodu v chate. Robím ohník a spím na verande chaty Horskej služby.
The highest part of Low Tatras, even greater views. I needed to walk fast this day. On Monday before noon, Chopok mountain with a lift was unusually empty. Lunch at Ďumbier, the highest mountain, a little bit off the trail. After Štefánik hut the mountains get lower, but it’s still quite a long way to Čertovica. I slept there next to the empty rescue service hut.
30.5., 20. deň, 28 km (Andrejcová)
Pri pohľade na predpoveď počasia na ďalšie dva dni mám zas raz zajačie úmysly. Dnes doobeda ešte pekne, potom dážď. Ale idem ďalej a ponáhľam sa, nech dôjdem čo najďalej ešte pred dažďom. Vyrážam o šiestej, o ôsmej míňam Ramžu. A ďalší medvedí cesnak. Kým ho uponáhľane zbieram, batoh urobil kotrmelec a foťák utrpel otras a poruchu. Dobrú chvíľu fotil len umelecké fotky v bielo-fialových odtieňoch a zdalo sa, že je nadobro po ňom. Zmierujem sa s tým, že ďalšia časť cesty bude bez fotodokumentácie. No čo, nepotrebujem stále fotiť dokola tie isté miesta, už som tu bola. Zas mi raz niečo ukázalo, že nemám ísť ako automat a užívanie miest obmedziť na pár cvaknutí spúšte. Ale našťastie sa foťák sám opravil, len to chvíľu trvalo. Náročný úsek cez rúbaniská a krivoľaké terény, pár stúpaní. Jeden spadnutý strom mi zaútočil na nohu v kraťasoch, takže mi na Cestu zostala pamiatka v podobe jazvy. Idem bez zastavenia až do jedenástej, potom dávam prvé jedlo, brunch na Zadnej holi. Keď idem cez Kolesárovú, za Kráľovou hoľou sa hromadia čierne mraky. Vychádza to akurát, stihla som, čo som chcela. Takže obed a dlhá pauza na Priehybe. Stretávam dve baby so psom, čo idú oproti mne. Nezávidím im tú štreku na Ramžu v búrke. Varím červenú šošovicu a zdržím sa dobré dve hodiny. Nejako stále nezačína pršať. Čakám pod prístreškom, kým naprší a uschne. Pre istotu obliekam na cestu nepremokavé veci, oplatilo sa. Keď už chcem vyraziť, spúšťa sa silný dážď, vyrážam až keď sa za chvíľku zmierni. História sa opakuje, takisto ako pred troma rokmi strmý výstup na Veľkú Vápenicu v daždi, déja vu. Ale tentokrát hore nie je hmla a výhľad stojí za to, dokonca som za odmenu dostala dúhu. Veci pomaly začínam mať celé premočené a každú chvíľu fotím Kráľovu hoľu, blížime sa k sebe. Neponáhľam sa, a som veľmi rada, že budem spať pod strechou. Na Andrejcovej je preplnené, aj keď nie je týždeň. Na poschodí medzi samými chlapmi si vydobýjam miesto na kraji, jeden gentleman bol ochotný sa vymeniť. Večer prišiel jeden Maďar, zisťujem, že bol ešte zalezený na Ramži, keď som šla okolo. Druhýkrát spím na Andrejcovej a tak ako minule bubnuje na strechu silný dážď.
Beginning of the second half of Low Tatras ridge. I started early because of afternoon storms forecast. The mountains are lower and many forests are destroyed by windfalls and clearcuts. But there are nice mountain meadows too. Beware, this part always takes much longer time than the signs say, because of difficult terrain. Lunch break at Priehyba pass and then the storms came. Very steep ascent to Veľká Vápenica, rainbow at the top, rainy walk to Andrejcová hut which was totally crowded.
31.5., 21. deň, 17 km (Telgárt)
Bude pršať, nebude pršať? Predpovede sa menia. Na Kráľovu hoľu dôjsť musím. Nakoniec napriek predpovediam neprší, ale na kráľovohoľskom hrebeni ma skoro odfúklo. Je to magický pocit blížiť sa ku Kráľovej holi s vedomím, že idem pešo celú cestu sem až z Bratislavy. Tak sa to predsa len podarilo (pauza-nepauza)! Radosť. Na Kráľovej holi vegetím v závetrí na slniečku. Zdriemla som si pri úžasnom výhľade – je príjemné o ňom vedieť aj so zavretými očami, len bola chyba sa nenamazať UV krémom. Zisťujem, že (neúspešný) pokus o introdukciu povestného „stromu zeleného“ na Kráľovu hoľu nie je len jeden hore pri smerovníku, o ktorom viem už od minula, ale ďalšie tri uschnuté sadeničky sú nižšie vo svahu. Pokecali sme s pár ľuďmi, čo šli opačným smerom. Mám kopu času, do Telgártu schádzam pomaly cez krásne rozkvitnuté stráne. Lúčim sa s poniklecmi. Tak ako minule sa ubytovávam u gréckokatolíckych farárovcov a ešte niečo málo stihnem nakúpiť na večeru. Nakoniec je také pekné počasie, že je skoro až škoda spať vnútri pod strechou...
The last part of Low Tatras ridge, alpine meadows again. Rainy forecasts didn’t come true, but it was very windy. Kráľova hoľa mountain: a folk song sings about a green tree on the top, I saw four conifer seedlings planted on the meadow with this idea, but they were all dead. Time for a long break, enjoying the views. Slow descent to Télgart and a very nice accommodation run by the priest and his wife.
Video 1000 mil 2/5 Nízke Tatry
 |
| Ďumbier |